poznámka:
|
Celá diskusia o budúcom riešení odpadového hospodárstva v meste Liptovský Mikuláš prebieha mimo verejnosti, čo je podľa môjho názoru v rozpore so základnými princípmi informovania verejnosti, ktoré na medzinárodnej úrovni garantuje napr. Aarhuský dohovor.
Mesto Liptovský Mikuláš doteraz neoznámilo verejnosti obchodné názvy firiem z ktorými rokuje, technológie o ktorých sa rozhoduje, umiestnenie týchto technológií …
Aj pri stavbách, pri ktorých investícia nenarazí na odpor obyvateľstva, trvá proces povoľovaní a samotnej výstavby 3 až 5 rokov (v článku sa hovorí o roku 2014). V SR je všeobecne známy odpor obyvateľov k skládkam odpadov a spaľovňam (ktoré sa často neoprávnene marketingovo premenovávajú na zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov).
Optimizmus mesta by mali predovšetkým krotiť vlastné skúseností s realizáciou projektu „Zvýšenie kvality separovaného zberu odpadov v okrese Liptovský Mikuláš“, o ktorom sa hovorí od roku 2009 a do dnešného dňa nestojí ani nová separačná hala, ani linka … :
http://pado.blog.sme.sk/c/278880/A-projekt-za-projektom-sa-vali.html
Mesto Liptovský Mikuláš si pomerne nedávno, opäť mimo informovania verejnosti, dalo vypracovať Analýzu odpadového hospodárstva, ku ktorej som zaujal nasledovné stanovisko:
http://pado.blog.sme.sk/c/299418/Analyza-odpadoveho-hospodarstva-pre-mesto-Liptovsky-Mikulas.html
S autormi analýzy sa však zhodneme na realistickom hodnotení technológie plazmového reaktora.
Plazmový reaktor (plazmové splyňovanie):
„Hoci je energetické zhodnocovanie lepší spôsob nakladania s odpadom ako skládkovanie, je to iba predposledný stupeň v odpadovej hierarchií a mali by mu predchádzať environmentálne hodnotnejšie spôsoby nakladania, tak ako to nariaďuje POH SR 2011-2015.
Testovacie prevádzky sú známe uţ desiatky rokov, avšak zatiaľ ich vţdy sprevádzali problémy. Aj to je dôvod, prečo takáto inštalácia nemá v Európe referenčný príklad.
Spotreba energie je krytá vlastnou výrobou. Skutočná celková produkcia je však otázna.
Vzhľadom na chýbajúce referencie v Európe je ťaţké určiť presné prevádzkové náklady. Prevádzkové náklady predstavené dodávateľom nepokladáme za reálne.
Zo skúseností vieme, ţe verejnosť iba ťaţko akceptuje (resp. vôbec neakceptuje) výstavbu podobných zariadení, a to hlavne ak sa jedná o zariadenie s regionálnym záberom.
Celkové investičné náklady sa pohybujú pribl. na úrovni 42 mil. EUR. Spoločnosť však plánuje výstavbu ako developerský projekt, bez nutnej finančnej spoluúčasti obcí.
Pre optimálne fungovanie podobného zariadenia je potrebných cca 50.000 ton komunálnych odpadov za rok, plus dodatočných 19.000 ton biomasy, nakoľko „syngas“ vzniká z organickej zloţky. Potreby takejto prevádzky sú v rozpore so snahou o znižovanie množstiev odpadu a minimalizáciu podielu jeho organickej zloţky deklarovanou v POH SR 201-2015.“
Občania mesta Liptovský Mikuláš by preto mali ostať veľmi ostražití z hľadiska zákulisných rokovaní vedenia mesta Liptovský Mikuláš s neznámymi subjektami o neznámych technológiách a ich neznámom geografickom mieste umiestnenia. Taktiež by mali bdelo sledovať budúce ceny poplatkov za odpady a drobné komunálne odpady v meste.
na stiahnutie Analýza odpadového hospodárstva LM pdf
prílohy – referencie k Analýze OH LM 2012 pdf
Stanovisko OZ Tatry k Analýze odpadového hospodárstva 2012 v Liptovskom Mikuláši
STOP SPAĽOVNI POD TATRAMI 
V Mikulášskej analýze je zaujímavá jedna ekonomická informácia o plazme.
Citujem:
“Plán počíta s predajom 22.000 t tohto
materiálu stavebným firmám po cca 60
EUR/t. ”
Materiálom je tu nazývaná tzv. troska z plazmového spaľovania odpadu. S takýmto údajom podľa všetkého počíta aj Ekoplazma vo svojich ekonomických prepočtoch.
Ja týmto vyzývam betonárky, stavebné firmy, stavebníkov: “Je niekto, kto by kupoval za túto cenu náhradu štrku do stavby, keď by navyše vedel jej pôvod?”
Ja ako stavbár tvrdím, že by som musel byť idiot a ekonomický samovrah……